
(6-1)a. | mateneng si Masasary. Masaray 很聰明。 | |
(6-1)b. | ya maraet o kakawan. 天氣不好。 | |
(6-2)a. | ya omlavi o anak mo. 你的孩子在哭。 | |
(6-2)b. | ko nimalektek. 我跌倒了。 | |
(6-2)c. | ya miyoab a ya makaa. 他打呵欠想睡覺。 | |
(6-3)a. | omlisna ka jya. 你坐這裡。。 | |
(6-3)b. | ya masagit do pamowpawan o nilamoamong. 清洗過的飛魚掛在瀝乾架上。 | |
(6-4)a. | ko miyop so asoy no tobwo. 我在喝大葉毛蕨湯。 | |
(6-4)b. | ko koman so wakay. 我正在吃地瓜。 | |
(6-4)c. | mi ta mangna. 我們去釣魚。 | |
(6-4)d. | masiparaeraet sira. 他們彼此互相嫌惡。 | |
(6-5)a. | pasagiten mo do pamowpawan o nilamoamong. 你把清洗過的飛魚掛在瀝乾架上。 | |
(6-5)b. | tayoen mo do alavat mo o ya. 把這個藏在你的口袋裡。 | |
(6-6)a. | na nyakan no koza o among. 魚被貓吃掉了。 | |
(6-6)b. | ageken mo o ranom. 你把水喝光。 | |
(6-7)a. | botbotan ko o ovan mo. 我幫你拔白頭髮。 | |
(6-7)b. | ya na nizasagan o vakong ko. 他踩了我的書。 | |
(6-7)c. | ko na bakbakan o atang mo! 我打你屁股哦! | |
(6-8)a. | mo agloan no asoy ang? 你為什麼要把湯倒掉呢? | |
(6-8)b. | cinon rana am! mo kasangan nyaken. 快織啊!別因我而分心。 | |
(6-8)c. | mo amizingan so ciring na? 你幹嘛聽他的話? | |
(6-9)a. | mo katenngan yaken? 你認識我嗎? | |
(6-9)b. | ko nika'amangan o ayob ko do vaay nyo. 我把衣服忘在你們家裡了。 | |
(6-10)a. | ipanopit mo si keakay mo so yakan na. 幫你的(男)同學夾菜。 | |
(6-10)b. | ya ko ipanazang si ina so ayob na. 我幫媽媽買衣服。 | |
(6-10)c. | na ipanta o rarakeh so nizpi. 他給老人家錢。 | |
(6-11)a. | ko ipamagot o vavagot so soli. 我用掘芋禮棒挖芋頭。 | |
(6-11)b. | da ipikeykoskos o ngongoy da no kois. 豬用嘴巴翻土。 | |
(6-12)a. | itoro mo jyaken o vakong ni kaka. 你把我姊姊的書給我。 | |
(6-13)a. | ipacita ko do kararay ko o lima ko. 我把手給同伴們看。 | |
(6-13)b. | ko na nipakan o kois namen. 我已經餵過我們的豬了。 | |
(6-14)a. | mo to naknakmi sya? 你幹嘛一直想它(人,事,物)? | |
(6-14)b. | to na na ngaapa a agnaten o mavakes ori a. 他就抓走了那個婦人。 | |
(6-14)c. | ji mo mancyan ji ina. 不要跟我媽媽講。 | |
(6-14)d. | mo ji macitai no sakop mo jyaken? 你為什麼不讓我看你的帽子? | |
(6-15)a. | jya zakata o ino! 別打死狗! | |
(6-15)b. | jya bakbaki si wari mo! 別打你弟弟! | |
(6-16)a. | sino o ya tomita jimo? 誰在看你? | |
(6-16)b. | ko manita so vakong. 我在看書。 | |
(6-16)c. | ka makacita? 你(眼睛)能看見嗎? | |
(6-16)d. | citaen mo yaken! 你看著我! | |
(6-16)e. | ko macita si wari a ya omlavi. 我看見妹妹在哭。 | |
(6-16)f. | pacitan ko nya jimo! 我幹嘛給你看! | |
(6-16)g. | pakacitan na jimo! 他怎麼可能看得到你(他會看到你哦)! | |
(6-16)h. | ko ji nimitkeh, am ori ko nipakacitan sya. 我沒睡覺,所以才看到了他。 | |
(6-16)i. | na ipacita jyaken o lima na. 他把他的手給我看。 | |
(6-16)j. | mo pantan nya? ipakacita na sya. 你給他幹嘛?他也看不到。 | |
(6-17)a. | cita pala! 你看看! | |
(6-17)b. | citey! citey! no mo ji nganoyongi yaken. 你若不信我,看啊!看啊! | |
(6-17)c. | citey o anak mo! 你看你的孩子! | |
(6-17)d. | pacitaey o lima mo jya! 把你的手給他看! | |
(6-17)e. | pacitan jyaken o lima mo! 你的手給我看! | |
(6-18)a. | ko to makacita so nizpi do raraan. 我在路上就撿到錢。 | |
(6-18)b. | ko rana ji makacita. 我(眼睛)看不到了。 | |
(6-18)c. | na to nitaa yaken. 他一直看我。 | |
(6-18)d. | to ko acita o volay a mitotwaw. 我就看見蛇跑出來。 | |
(6-18)e. | ko ji acita imo. 我看不見你。 | |
(6-18)f. | ko nimiavas do vaay nyo am, ko ji animacita imo. 我經過你們家時,沒看到你在家。 | |
(6-18)g. | mo ji macitai no kanen mo? 為什麼你不讓人看你的食物? | |
(6-18)h. | ko niavatan am, ori ko to makacitai sya am. 我是刻意等他,才看到他的。 | |
(6-18)i. | mo to macitan jya o ovay nyo? 你給他看你們的金飾? | |
(6-18)j. | ya abo o mata mo? mo kaji makacitan? 你沒眼睛?看不見? | |
(6-19)a. | ya omlavi o anak na (i)她的小孩哭。(ii) 她的小孩哭了。 | |
(6-19)b. | koman kamo so wakay? 你們要吃地瓜嗎? | |
(6-19)c. | matava o kois da. 他們的豬很肥。 | |
(6-20)a. | apen da o ayob ni Yeso. 他們拿走耶穌的衣服。 | |
(6-20)b. | adkanan na o anak na. 他親親他的孩子。 | |
(6-20)c. | ipangap mo yaken so kanen ko. 你幫我拿(帶)飯。 | |
(6-21)a. | ya niomlavi o anak na. 她的小孩哭過。 | |
(6-21)b. | ko na nimai. 我回來了。 | |
(6-21)c. | ko nimangap so nizpi do ibingkyok. 我在郵局提了錢。 | |
(6-21)d. | na niadkanan no mavakes ito o kanakan. 那個女人親過小孩。 | |
(6-21)e. | nimisosopit o kanakan a nikoman so wakay. 這小孩用筷子吃了地瓜。 | |
(6-21)f. | na nipangekeh ni ina si akay so among. 媽媽為爺爺包了魚。 | |
(6-22)a. | ko nizasa o cyai a kayo. 我把龍眼樹砍掉了。 | |
(6-22)b. | zasaen ko o kayo. 我要砍樹。 | |
(6-23)a. | ya niomlavi o anak na nokacitwai na. 她的小孩剛才哭過。 | |
(6-23)b. | nimangap ko so nizpi do ibingkyok nokakyab. 我昨天在郵局提錢。 | |
(6-24)a. | ko kainom pa so kosozi. 我才剛把藥喝了。 | |
(6-24)b. | namen kateyka pa a niromyag. 我們剛吃過早飯。 | |
(6-24)c. | na karo no wakay ori am? 剛才很多地瓜的啊? | |
(6-25)a. | mika'it'itkeh o kakanakan. 小孩子們都(紛紛)睡著了。 | |
(6-25)b. | ya ma'it'itkehen si Masaray. Masaray 愛睡覺。 | |
(6-25)c. | somdep si ina na am, to mapaka'it'itkeh a. 他母親一進來,他就裝睡覺。 | |
(6-26)a. | ko koman so wakay. 我正在吃地瓜。 | |
(6-26)b. | ko koman rana so wakay. 我已經在吃地瓜了。 | |
(6-26)c. | ko nikoman rana so wakay. 我剛剛吃過地瓜了。 | |
(6-27)a. | ya omlavi o anak na. 她的小孩在哭。 | |
(6-27)b. | ya mitkeh si ina. 媽媽在睡覺。 | |
(6-27)c. | ko mangap so nizpi do ibingkyok. 我在郵局提錢。 | |
(6-27)d. | na adkanan no mavakes ito o kanakan. 那個女人在親小孩。 | |
(6-27)e. | ya misosopit o kanakan a ya koman so wakay. 這小孩在用筷子吃地瓜。 | |
(6-27)f. | na ipangekeh ni ina si akay so among. 媽媽在為爺爺包魚。 | |
(6-28)a. | ya na omlavi o anak na. 她的小孩要哭了。 | |
(6-28)b. | ya na mitkeh si ina. 媽媽將要睡覺了。 | |
(6-28)c. | ya ko na mangap so nizpi do ibingkyok. 我在郵局要提錢了。 | |
(6-28)d. | ya na adkanan rana no mavakes ito o kanakan. 那個女人要親吻小孩了。 | |
(6-28)e. | ya na misosopit o kanakan a ya koman so wakay. 這小孩將用筷子吃地瓜。 | |
(6-28)f. | ya na rana ipangekeh ni ina si akay so among. 媽媽將為爺爺包魚。 | |
(6-29)a. | to ko acita a manakaw. 我就看見他在偷東西。 | |
(6-29)b. | toda angan o anak na. 他的孩子不停地吃東西。 | |
(6-29)c. | mo todey ngapi so vakong ko? 你為什麼拿我的書? | |
(6-30)a. | ka ji akcin ang? mo kaji anganan? 你不餓嗎?怎麼不吃? | |
(6-30)b. | inom a kaji mo awawan. 你喝水就不渴了。 | |
(6-30)c. | nimi'oya'oya a kato na rana angayan a. 他因為生氣而走了。 | |
(6-30)d. | kato mo anganan, manngo ya matava ori. 誰叫你一直吃飯,你看,你肥死了。 | |
(6-31)a. | ji ko mancyan do sinsi nyo ori. 我一定要告訴你們的老師。 | |
(6-31)b. | ji mo mancyan do sinsi namen. 你不要告訴我們的老師。 | |
(6-32)a. | ji animagza si Apyasongaran ito a. 那個 Apyasongaran 跑得飛快呢。 | |
(6-32)b. | ji animai si apen Sidongen ito. 當時 si apen Sidongen 沒有來學校。 | |
(6-32)c. | ya ji anyaeyan o angin a manapwat so vaay, am ori na ikarahem no na kaparengan no vaay namen a tao ya. 因為怕颱風會刮走房子,所以我們的傳統屋才建得很深啊! | |
(6-33)a. | ikong mo ji nikomani? 你為什麼沒吃飯? | |
(6-33)b. | mo ji animangayi? 你為什麼沒有去? | |
(6-34)a. | ko pa koman. 我還在吃飯。 | |
(6-34)b. | ko rana koman. 我正在吃飯了。 | |
(6-35)a. | ala a ya meyngen ya. (他還沒有來)他一定/可能病了。 | |
(6-35)b. | ala a ya na macimoy ya. (看到烏雲滿佈/聽到雨聲)一定/可能要下雨了。 | |
(6-35)c. | ala a ya nimacimoy ya. (看到地上濕濕的)一定/可能下過雨了。 | |
(6-36)a. | ta ko katenngan o na nyangayan? 我不知道他去哪裡? | |
(6-36)b. | ta ko pa nikoman. 我還沒有吃飯。 | |
(6-36)c. | ta namen miwalam. 我們沒有放假。 | |
(6-37)a. | apia o kainom ko so inomen ya? 我可以喝這個飲料嗎? | |
(6-37)b. | apia o kapiawawat na? 他可以游泳嗎(因為今天天氣好)? |