語言:
語發中心 - 原住民族語言研究發展中心

(6-1)a.

mateneng si Masasary.

Masaray 很聰明。

(6-1)b.

ya maraet o kakawan.

天氣不好。

(6-2)a.

ya omlavi o anak mo.

你的孩子在哭。

(6-2)b.

ko nimalektek.

我跌倒了。

(6-2)c.

ya miyoab a ya makaa.

他打呵欠想睡覺。

(6-3)a.

omlisna ka jya.

你坐這裡。。

(6-3)b.

ya masagit do pamowpawan o nilamoamong.

清洗過的飛魚掛在瀝乾架上。

(6-4)a.

ko miyop so asoy no tobwo.

我在喝大葉毛蕨湯。

(6-4)b.

ko koman so wakay.

我正在吃地瓜。

(6-4)c.

mi ta mangna.

我們去釣魚。

(6-4)d.

masiparaeraet sira.

他們彼此互相嫌惡。

(6-5)a.

pasagiten mo do pamowpawan o nilamoamong.

你把清洗過的飛魚掛在瀝乾架上。

(6-5)b.

tayoen mo do alavat mo o ya.

把這個藏在你的口袋裡。

(6-6)a.

na nyakan no koza o among.

魚被貓吃掉了。

(6-6)b.

ageken mo o ranom.

你把水喝光。

(6-7)a.

botbotan ko o ovan mo.

我幫你拔白頭髮。

(6-7)b.

ya na nizasagan o vakong ko.

他踩了我的書。

(6-7)c.

ko na bakbakan o atang mo!

我打你屁股哦!

(6-8)a.

mo agloan no asoy ang?

你為什麼要把湯倒掉呢?

(6-8)b.

cinon rana am! mo kasangan nyaken.

快織啊!別因我而分心。

(6-8)c.

mo amizingan so ciring na?

你幹嘛聽他的話?

(6-9)a.

mo katenngan yaken?

你認識我嗎?

(6-9)b.

ko nika'amangan o ayob ko do vaay nyo.

我把衣服忘在你們家裡了。

(6-10)a.

ipanopit mo si keakay mo so yakan na.

幫你的(男)同學夾菜。

(6-10)b.

ya ko ipanazang si ina so ayob na.

我幫媽媽買衣服。

(6-10)c.

na ipanta o rarakeh so nizpi.

他給老人家錢。

(6-11)a.

ko ipamagot o vavagot so soli.

我用掘芋禮棒挖芋頭。

(6-11)b.

da ipikeykoskos o ngongoy da no kois.

豬用嘴巴翻土。

(6-12)a.

itoro mo jyaken o vakong ni kaka.

你把我姊姊的書給我。

(6-13)a.

ipacita ko do kararay ko o lima ko.

我把手給同伴們看。

(6-13)b.

ko na nipakan o kois namen.

我已經餵過我們的豬了。

(6-14)a.

mo to naknakmi sya?

你幹嘛一直想它(人,事,物)?

(6-14)b.

to na na ngaapa a agnaten o mavakes ori a.

他就抓走了那個婦人。

(6-14)c.

ji mo mancyan ji ina.

不要跟我媽媽講。

(6-14)d.

mo ji macitai no sakop mo jyaken?

你為什麼不讓我看你的帽子?

(6-15)a.

jya zakata o ino!

別打死狗!

(6-15)b.

jya bakbaki si wari mo!

別打你弟弟!

(6-16)a.

sino o ya tomita jimo?

誰在看你?

(6-16)b.

ko manita so vakong.

我在看書。

(6-16)c.

ka makacita?

你(眼睛)能看見嗎?

(6-16)d.

citaen mo yaken!

你看著我!

(6-16)e.

ko macita si wari a ya omlavi.

我看見妹妹在哭。

(6-16)f.

pacitan ko nya jimo!

我幹嘛給你看!

(6-16)g.

pakacitan na jimo!

他怎麼可能看得到你(他會看到你哦)!

(6-16)h.

ko ji nimitkeh, am ori ko nipakacitan sya.

我沒睡覺,所以才看到了他。

(6-16)i.

na ipacita jyaken o lima na.

他把他的手給我看。

(6-16)j.

mo pantan nya? ipakacita na sya.

你給他幹嘛?他也看不到。

(6-17)a.

cita pala!

你看看!

(6-17)b.

citey! citey! no mo ji nganoyongi yaken.

你若不信我,看啊!看啊!

(6-17)c.

citey o anak mo!

你看你的孩子!

(6-17)d.

pacitaey o lima mo jya!

把你的手給他看!

(6-17)e.

pacitan jyaken o lima mo!

你的手給我看!

(6-18)a.

ko to makacita so nizpi do raraan.

我在路上就撿到錢。

(6-18)b.

ko rana ji makacita.

我(眼睛)看不到了。

(6-18)c.

na to nitaa yaken.

他一直看我。

(6-18)d.

to ko acita o volay a mitotwaw.

我就看見蛇跑出來。

(6-18)e.

ko ji acita imo.

我看不見你。

(6-18)f.

ko nimiavas do vaay nyo am, ko ji animacita imo.

我經過你們家時,沒看到你在家。

(6-18)g.

mo ji macitai no kanen mo?

為什麼你不讓人看你的食物?

(6-18)h.

ko niavatan am, ori ko to makacitai sya am.

我是刻意等他,才看到他的。

(6-18)i.

mo to macitan jya o ovay nyo?

你給他看你們的金飾?

(6-18)j.

ya abo o mata mo? mo kaji makacitan?

你沒眼睛?看不見?

(6-19)a.

ya omlavi o anak na

(i)她的小孩哭。(ii) 她的小孩哭了。

(6-19)b.

koman kamo so wakay?

你們要吃地瓜嗎?

(6-19)c.

matava o kois da.

他們的豬很肥。

(6-20)a.

apen da o ayob ni Yeso.

他們拿走耶穌的衣服。

(6-20)b.

adkanan na o anak na.

他親親他的孩子。

(6-20)c.

ipangap mo yaken so kanen ko.

你幫我拿(帶)飯。

(6-21)a.

ya niomlavi o anak na.

她的小孩哭過。

(6-21)b.

ko na nimai.

我回來了。

(6-21)c.

ko nimangap so nizpi do ibingkyok.

我在郵局提了錢。

(6-21)d.

na niadkanan no mavakes ito o kanakan.

那個女人親過小孩。

(6-21)e.

nimisosopit o kanakan a nikoman so wakay.

這小孩用筷子吃了地瓜。

(6-21)f.

na nipangekeh ni ina si akay so among.

媽媽為爺爺包了魚。

(6-22)a.

ko nizasa o cyai a kayo.

我把龍眼樹砍掉了。

(6-22)b.

zasaen ko o kayo.

我要砍樹。

(6-23)a.

ya niomlavi o anak na nokacitwai na.

她的小孩剛才哭過。

(6-23)b.

nimangap ko so nizpi do ibingkyok nokakyab.

我昨天在郵局提錢。

(6-24)a.

ko kainom pa so kosozi.

我才剛把藥喝了。

(6-24)b.

namen kateyka pa a niromyag.

我們剛吃過早飯。

(6-24)c.

na karo no wakay ori am?

剛才很多地瓜的啊?

(6-25)a.

mika'it'itkeh o kakanakan.

小孩子們都(紛紛)睡著了。

(6-25)b.

ya ma'it'itkehen si Masaray.

Masaray 愛睡覺。

(6-25)c.

somdep si ina na am, to mapaka'it'itkeh a.

他母親一進來,他就裝睡覺。

(6-26)a.

ko koman so wakay.

我正在吃地瓜。

(6-26)b.

ko koman rana so wakay.

我已經在吃地瓜了。

(6-26)c.

ko nikoman rana so wakay.

我剛剛吃過地瓜了。

(6-27)a.

ya omlavi o anak na.

她的小孩在哭。

(6-27)b.

ya mitkeh si ina.

媽媽在睡覺。

(6-27)c.

ko mangap so nizpi do ibingkyok.

我在郵局提錢。

(6-27)d.

na adkanan no mavakes ito o kanakan.

那個女人在親小孩。

(6-27)e.

ya misosopit o kanakan a ya koman so wakay.

這小孩在用筷子吃地瓜。

(6-27)f.

na ipangekeh ni ina si akay so among.

媽媽在為爺爺包魚。

(6-28)a.

ya na omlavi o anak na.

她的小孩要哭了。

(6-28)b.

ya na mitkeh si ina.

媽媽將要睡覺了。

(6-28)c.

ya ko na mangap so nizpi do ibingkyok.

我在郵局要提錢了。

(6-28)d.

ya na adkanan rana no mavakes ito o kanakan.

那個女人要親吻小孩了。

(6-28)e.

ya na misosopit o kanakan a ya koman so wakay.

這小孩將用筷子吃地瓜。

(6-28)f.

ya na rana ipangekeh ni ina si akay so among.

媽媽將為爺爺包魚。

(6-29)a.

to ko acita a manakaw.

我就看見他在偷東西。

(6-29)b.

toda angan o anak na.

他的孩子不停地吃東西。

(6-29)c.

mo todey ngapi so vakong ko?

你為什麼拿我的書?

(6-30)a.

ka ji akcin ang? mo kaji anganan?

你不餓嗎?怎麼不吃?

(6-30)b.

inom a kaji mo awawan.

你喝水就不渴了。

(6-30)c.

nimi'oya'oya a kato na rana angayan a.

他因為生氣而走了。

(6-30)d.

kato mo anganan, manngo ya matava ori.

誰叫你一直吃飯,你看,你肥死了。

(6-31)a.

ji ko mancyan do sinsi nyo ori.

我一定要告訴你們的老師。

(6-31)b.

ji mo mancyan do sinsi namen.

你不要告訴我們的老師。

(6-32)a.

ji animagza si Apyasongaran ito a.

那個 Apyasongaran 跑得飛快呢。

(6-32)b.

ji animai si apen Sidongen ito.

當時 si apen Sidongen 沒有來學校。

(6-32)c.

ya ji anyaeyan o angin a manapwat so vaay, am ori na ikarahem no na kaparengan no vaay namen a tao ya.

因為怕颱風會刮走房子,所以我們的傳統屋才建得很深啊!

(6-33)a.

ikong mo ji nikomani?

你為什麼沒吃飯?

(6-33)b.

mo ji animangayi?

你為什麼沒有去?

(6-34)a.

ko pa koman.

我還在吃飯。

(6-34)b.

ko rana koman.

我正在吃飯了。

(6-35)a.

ala a ya meyngen ya.

(他還沒有來)他一定/可能病了。

(6-35)b.

ala a ya na macimoy ya.

(看到烏雲滿佈/聽到雨聲)一定/可能要下雨了。

(6-35)c.

ala a ya nimacimoy ya.

(看到地上濕濕的)一定/可能下過雨了。

(6-36)a.

ta ko katenngan o na nyangayan?

我不知道他去哪裡?

(6-36)b.

ta ko pa nikoman.

我還沒有吃飯。

(6-36)c.

ta namen miwalam.

我們沒有放假。

(6-37)a.

apia o kainom ko so inomen ya?

我可以喝這個飲料嗎?

(6-37)b.

apia o kapiawawat na?

他可以游泳嗎(因為今天天氣好)?